Medze- historické krajinné štruktúry

Historické štruktúry poľnohospodárskej krajiny

 

Kultúrna krajina, v ktorej prevažujú krajinné prvky vzniknuté vplyvom poľnohospodárskej činnosti človeka môžeme označiť ako poľnohospodárska kultúrna krajina. V kultúrnej krajine prevládajú antropoekosystémy, v poľnohospodárskej krajine ich označujeme ako agroekosystémy (Ružička, Ružičková, Žigrai, 1978). V rámci poľnohospodárskej krajiny Slovenska môžeme nájsť ostrovy diverzných štruktúr, na ktoré sa viažu druhovo bohaté rastlinné a živočíšne spoločenstvá, ktoré vznikli postupnou sukcesiou trvajúcou aj niekoľko storočí. Nazývame ich historické štruktúry poľnohospodárskej krajiny (HŠPK). Tvoria mozaikovité štruktúry extenzívne využívaných maloplošných krajinných prvkov orných pôd a trvalých poľnohospodárskych kultúr (trvalé trávne porasty – lúky a pasienky, vinice, vysoko kmenné sady, gaštanice), resp. v súčasnosti nevyužívaných plôch s nízkym stupňom sukcesie. Vznikli pred viacerými storočiami a do súčasnosti sa zachovali v tých územiach, ktoré neboli priamo zasiahnuté kolektivizáciou poľnohospodárstva v druhej polovici 20. storočia. Vzhľadom na menej priaznivú dostupnosť a obtiažnu až nemožnú obrábateľnosť a vzhľadom na menej vhodné klimatické podmienky pre poľnohospodársku výrobu neboli pre veľkoplošné socialistické poľnohospodárstvo zaujímavé. Vyskytujú sa prevažne v marginálnych, alebo horských oblastiach Slovenska. Ich tvar, členenie, orientácia, veľkosť, typ využitia, poľnohospodárske formy reliéfu (medze) a ďalšie ich vlastnosti, ako aj regionálne či lokálne odlišnosti, sú výsledkom interakcie prírodných podmienok, geografickej polohy, kultúrno-historického a hospodárskeho vývoja. Vytvorili sa postupnou sukcesiou, trvajúcou aj niekoľko storočí. V dôsledku činnosti človeka vznikali nové zdroje biodiverzity, ktoré by vzhľadom na potenciálnu vegetáciu územia Slovenska (prevažne lesné spoločenstvá) nikdy nevznikli bez špecifickej poľnohospodárskej aktivity. Sú viazané predovšetkým na medze (terasy, kamenité valy a kopy a pod.), ale aj okraje poľných ciest, pôvodné lúky, pasienky a trvalé trávne porasty.

 

Zdroj: (PETROVIČ F., MOJSES M.: Stratégia ochrany a manažmentu historických štruktúr poľnohospodárskej krajiny v modelovom území Hriňová)