Báseň od Matúša Báťku

Kričme všetci nahlas,
nech žijú preteky a krčmička Dalas !

Chytro rok prebehol pod matkou Poľanou,
zasa sú v Hriňovej preteky furmanov.
Výborný zážitok taká súťaž veští,
zima ako v Rusku vonku len tak treští.

Na Mestskom úrade nešetria sa v práci,
nech je ľud spokojný a tiež súťažiaci.
Každý má strčené voľačo vo vrecku,
buď to pollitrovku alebo dvojdecku.

Furmani do Vianoc leštia si postroje,
nech môžu povedať: „To sú kone moje“!
Pekne vyzdobené tak ako na sobáš,
pochváliš furmana aj sily mu dodáš.

Zapálené líca vyrobené dlane,
baranica, kožuch, vyzdobené sane.
A keď po Hriňovej robia čestné kolo ,
aby takých koňov viac na svete bolo.

Veru tie koníky majú život ťažký,
furmani ich bijú a berú peniažky.
Naťahujú drevá až sa parí z kečky,
za to majú ovos lebo suchej sečky.

Takí sú už dávno hriňovskí lazníci,
furman sedí v krčme, smädný kôň v konici .
Jedného napadlo, že to skúsi zmeniť ,
spravodliví ľudia musia to oceniť.

Ťahať v hore drevo nie je žiadna hračka,
ani kúska sena suchá napájačka.
Dupol suchou nohou: „Veď som drel poctivo“!
gazda si užíva, tiež idem na pivo.

Vybehol z konici v celej svojej kráse,
a kopol do dverí na krčme v Dalase.
Jeho počínanie už málokto chápe,
celkom bez peňazí zastal pri výčape.

Krásne sa zaerdžal a tresol po stole,
„mne dvanástsku Gemer chlapom po kofole“!
Ľaknutá krčmárka bola ozaj štedrá,
čapovala pivo a rovno do vedra.

Pekne poďakoval krčmárôčky driečnej,
domov sa poberal hneď po záverečnej.
Peniažky nechcela vôbec nešlo o ne,
aj tak boli chlapi spití ako kone.

Ako by bol ťahal týždeň kláty v Snohách,
ledva sa udržal na tých štyroch nohách.
S prevrátenou hlavou narážal do stromov,
ako jeho gazda ledva trafil domov.

Celkom znivočený ľahol si do kúta,
už viacej nevopchám hlavu do chomúta.
Jeho rozhodnutie tiež schvaľujem aj ja,
keď pracujú spolu, nech pijú obaja.

Na túto príhodu spomínam si nerád,
lebo tiež bojujem za slobodu zvierat.



... Kôň je zviera múdre urobí čokoľvek,
často uvažuje či by chcel byť človek !