Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Prof. Ing. Štefan Nosáľ

*20. január 1927 - † 22. júl 2017

umelecký vedúci a choreograf Lúčnice

.

     Narodil sa v Hriňovej v roku 1927. Študoval na gymnázium v Banskej Bystrici, kde v roku 1947 zmaturoval. V roku 1949 pôsobil ako sólista súboru Lúčnice a v roku 1951 ako choreograf a vedúci tanečného súboru. V roku 1953 absolvoval Stavebnú fakultu v Bratislave a v roku 1957 absolvoval štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V roku 1968 pôsobil ako pedagóg na VŠMU. V rokoch 1972-92 sa stal vedúcim Katedry tanečnej tvorby. V roku 1980 pôsobil ako profesor na VŠMU. V roku 1984 vydal vysokoškolskú učebnicu Choreografia ľudového tanca. V rokoch 1975-98 autorsky pripravil programy Lúčnice:

Vitaj naša jar – 1975
Hra a práca – 1978
Putovanie za pesničkou – 1981
Pieseň a práca – 1983
To je Lúčnica – 1988
Elán a Lúčnica – 1994-96
Karpaty – 1995
Lúčnica a jej deti – 1996
Lúčnica na Križíkovej fontáne (Praha) – 1996-97
50 rokov krásy – 1998
Pieseň a hra – 2001

 

Je autorom publikácií:

  • Štefan Nosáľ: Na ceste k súčasnej choreografii1962,
  • Štefan Nosáľ: Choreografia ľudového tanca1984,
  • Štefan Nosáľ: Môj život Lúčnica, Ikar, 2000ISBN 80-7118-906-5,
  • Drahoslav Machala: Čarodejník Lúčnice Štefan Nosáľ, Perfekt, 2007ISBN 80-8046-353-0 

Štefan Nosáľ zasvätil Lúčnici takmer celý život. Vytvoril vyše sto choreografických diel. Tvoril vo filme ale aj v televízii. Choreograficky spolupracoval: SND Bratislava (Krútňava, Beg Bajazid, Jánošík, Ej, Husári, Na skle maľované), SĽUK, Pod dukliansky u kraj. Súbor, ND Praha, Československý štátny súbor Praha, Kráľovská opera Antverpy, Folkloristisch Danstheather Amstzerdam, Štátny súbor Tunis, Súbor Tamburitza, Pittsburgh – USA, Leningradský Musik – hall.

            Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry bol profesor Štefan Nosáľ ocenený mnohými medzinárodnými cenami, ako aj najvyššími domácimi oceneniami a štátnymi vyznamenaniami: Zaslúžilý umelec(1968), Národný umelec (1989), Rád Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), Cena ministra kultúry (2001), Krištáľové krídlo (2001), Slovak Gold (2002), Pribinov kríž I. triedy (2007), cena Pavla Straussa (2009).

     2. februára 2017 mu bola pri príležitosti jeho životného jubilea 90 rokov udelená ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák Zlatá plaketa (2017) za výnimočný celoživotný umelecký prínos a vynikajúcu prezentáciu Slovenska v zahraničí. „Profesor Nosáľ je našim kultúrnym veľvyslancom: svojim umením približuje svetu slovenskú špecifickosť a prezentuje ju vo svete v tom najlepšom svetle. Patrí medzi osobnosti, ktoré sa veľkou mierou podieľajú na vytváraní pozitívneho imidžu našej krajiny v zahraničí a je stelesnením toho, že na Slovensku máme šikovných a kreatívnych ľudí, ktorých nadšenie pre tradície a vytrvalosť je obrovským vzorom pre všetky generácie,“ (M. Lajčák).

     Pod jeho rukami vyrástlo veľa absolventov, ktorí poväčšine pracujú ako choreografi a vedúci profesionálnych a amatérskych súborov. Sú to stovky súborových odchovancov. Svojou tvorbou si získal tisícky nadšených divákov doma i vo svete.

Slová umelca:
“Som rád, že som sa narodil v tomto kraji a zdedil veľké duchovné bohatstvo jeho ľudí. Celé roky svojho života som strávil v neustálom objavovaní a vytváraní krásy, nielen tej, čo oči vnímajú, ale aj tej, čo dušu krášli.“

     Na  zasadnutí MsZ v Hriňovej, konaného dňa 7. 9. 2006 poslanci odsúhlasili udelenie Čestného občianstva práve Prof. Štefanovi Nosáľovi.  Pri príležitosti 115. výročia osamostatnenia sa Hriňovej od Detvy, sa konalo  10. septembra 2006 slávnostné zasadnutie MsZ, kde Prof. Štefan Nosáľ  s vďakou udelené čestné občianstvo prijal.

.

.

.