V poslednom období médiá uverejnili niekoľko článkov k problematike biosférických rezervácií. V Detve sa začiatkom februára na danú tému uskutočnil i seminár pre tzv. hlavných aktérov, pôsobiacich v biosférickej rezervácii Poľana.
Čo však v skutočnosti biosférická rezervácia znamená? Čo so sebou prináša? Myšlienka vzniku biosférických rezervácií patrí francúzskemu ochrancovi prírody Michelovi Batisee a odznela na konferencii OSN pre výchovu, vedu a kultúru UNESCO „Racionálne využívanie a ochrana zdrojov biosféry“ v roku 1968. Prvé biosférické rezervácie vznikali v 70-tych rokoch minulého storočia.
V úvode treba zdôrazniť, že biosférické rezervácie nie sú kategóriou chránených území. Biosférické rezervácie (BR) slúžia ako príklad trvalo udržateľného života, prijateľnej rovnováhy a vzájomného vzťahu človeka s prírodným prostredím. Zohrávajú významnú úlohu nielen pre miestne obyvateľstvo, ale poznatky z takého územia sú potrebné pre celú spoločnosť.
Certifikát BR udeľuje Medzinárodná koordinačná rada UNESCO na základe nominačného dotazníka, ktorý má komplexne charakterizovať nominované územie. Podmienkou je, aby územie malo štatút chráneného územia podľa národnej legislatívy a aby vedeckú činnosť vykonávala vedecká inštitúcia. Koordináciou výskumu v BR sú poverené národné výbory programu MAB, v prípade Slovenskej republiky je to Slovenský výbor Programu Človek a biosféra.
Názov „biosférická rezervácia“ často evokuje dojem, že ide o chránené územie, nakoľko sa verejnosť stretáva s týmto pojmom v súvislosti s chránenými územiami a teda obmedzeniami, či zákazmi. Chyba nastala pri preklade, nakoľko Biosphere Reserve, by sa mala prekladať ako „rezerva biosféry“ a nie ako biosférická rezervácia. V dôsledku neznalosti poslania a významu BR často dochádza najmä u verejnosti k vnímaniu BR ako ďalšej kategórie chráneného územia. Je to mylný názor, ktorý by sa mal čím skôr prostredníctvom médií, výchovy a propagácie vyvrátiť. Biosférické rezervácie, čiže „rezervy biosféry“, sú modelové územia, kde ochrana prírodných hodnôt je podporovaná spôsobom hospodárenia na určitom území. Tento prístup zhmotňuje ľudské poznanie o tom, že to, čo a ako človek robí, prispieva k zachovaniu biodiverzity. Zároveň by však takýto prístup mal tým, ktorí v týchto územiach pracujú, zaručovať určitú podporu a ich produkty by mali mať akýsi certifikát o kvalite a vyššej hodnote.
V súčasnosti je vo svete 621 biosférických rezervácií v 117 krajinách sveta. Medzinárodná koordinačná rada prísne hodnotí funkcie, ktoré jednotlivé biosférické rezervácie majú spĺňať na základe periodického hodnotenia, ktoré každá BR vypracováva po 10 rokoch.
Každá biosférická rezervácia má tri funkcie:
- ochranárska – s dôrazom na ochranu na všetkých úrovniach, vrátane ochrany krajiny, ekosystémov, druhov a genetickej rôznorodosti
- rozvojová – ktorá je zameraná na zabezpečenie udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja územia
- logistická – ktorá zahŕňa výskum, monitoring, vzdelávanie a školenia.
Tieto funkcie sa implementujú prostredníctvom vhodného rozčlenenia územia BR na tri zóny:
- jedno alebo viac zákonom chránených jadrových území určených na dlhodobú ochranu v súlade so zámermi ochrany prírody v biosférickej rezervácii, pričom toto jadrové územie by malo byť dostatočne veľké, aby toto poslanie naplnilo
- jasne určenú nárazníkovú zónu alebo zóny, ktoré obklopujú jadrové územia, alebo k nemu priliehajú a kde sa môžu vykonávať len činnosti zlučiteľné so zámermi ochrany prírody
- vonkajšie prechodné územie, v ktorom sa presadzujú a rozvíjajú postupy trvalo udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi.
I keď biosférické rezervácie nie sú osobitnou kategóriou chráneného územia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov č. 543/2002 Z. z., sú podľa novely tohto zákona účinnej k 1.1.2014 považované za medzinárodne významné územia.
V rámci Programu UNESCO Človek a biosféra (Man and Biosphere - MaB) boli na Slovensku za biosférické rezervácie uznané bez právneho ustanovenia a vymedzenia zatiaľ štyri chránené územia - Slovenský kras (1977), Poľana (1990), Východné Karpaty (1992) a Vysoké Tatry (1992).
Ako však v skutočnosti u nás biosférické rezervácie fungujú?
V súčasnosti nie sú prakticky BR oficiálne riadené žiadnou inštitúciou. Formálne sú od svojho ustanovenia riadené príslušnými správami národných parkov (NP), alebo chránených krajinných oblastí (CHKO). Návrh na zaradenie do Programu človek a biosféra v minulosti podávali správy NP a CHKO v úzkej spolupráci s Československým národným výborom MaB. Jeho predstaviteľmi boli predovšetkým zástupcovia vedeckých inštitúcií. V skutočnosti sa plán aktivít týkajúci sa riadenia BR realizuje len na báze dobrovoľnosti riaditeľa, prípadne pracovníka NP či CHKO.
Ako už bolo spomenuté, biosférické rezervácie majú plniť určité funkcie - ochranársku, logistickú (výskum, vzdelávanie) a rozvojovú. Na Slovensku sme sa však od začiatku venovali len prvým dvom a na tú poslednú – rozvojovú, teda na človeka, žijúceho v BR sme akosi zabudli. Tým sa pravdepodobne rovnováha, ktorá je deklarovaná v definícii BR narušila. Je teda dôležité, aby sme sa spamätali a pre ľudí žijúcich a pracujúcich v biosférických rezerváciách reálne niečo urobili. Keby sa niekto spýtal obyvateľa Snôh, či Vrchslatiny, ktoré patria k BR Poľana od jej vzniku, čo majú z toho, že žijú v BR, s istotou by bola odpoveď „nič“.
V súčasnosti sa za iniciatívy OZ Pronatur, Správy CHKO Poľana, samospráv, podnikateľov atď. vytvára nový model riadenia BR Poľana, ktorý by mal priniesť pre región Podpoľania nové výzvy, príležitosti a princípy. Spamätali sme sa v tzv. „hodine dvanástej“ a to i na základe upozornenia Medzinárodnej koordinačnej rady UNESCO, ktorá nebola spokojná s fungovaním BR Poľana.
Slov už obyvatelia tohto ťažko skúšaného kraja počuli dosť. Tento článok nie je vydaný preto, aby sme obyvateľom ťahali popod nos medové motúzy. Je to ukážka smeru, ktorým sa chceme v budúcnosti uberať. Prioritnou úlohou je zmena myslenia a postoja stakeholdrov k existencii biosférickej rezervácie. To je kľúčová úloha pre najbližšie roky. Ak sa podarí ukázať správny smer a cestu a získať Vaše pochopenie, potom budeme môcť plniť ďalšie ambiciózne úlohy.
V rámci biosférickej rezervácie Poľana vzniká tzv. Koordinačná rada, ktorá bude spoločne manažovať územie Biosférickej rezervácie Poľana. Úloha je to neľahká, avšak pre ďalší rozvoj územia potrebná. Základná vízia biosférickej rezervácie Poľana je vytvorenie fungujúceho modelu riadenia BR Poľana za účasti zainteresovaných objektov – stakeholdrov (štátna správa, samospráva, MVO, podnikatelia, vzdelávacie a výskumné inštitúcie...). Fungujúci model riadenia BR umožní presadzovanie harmonickej integrácie ľudí a prírody pomocou participatívneho dialógu, zdieľania poznatkov, zvyšovania zamestnanosti, zlepšovania pohody miestnych obyvateľov i návštevníkov, podnieti prirodzené obnovenie úcty k prírodným a kultúrnym hodnotám a k zachovávaniu tradícií. Taktýto fungujúci model riadenia BR bude inšpiráciou nielen pre iné BR, ale i pre iné riadiace orgány, či organizácie.
Ako to chceme dosiahnuť? Len tak, že budeme vzájomne komunikovať, rešpektovať a hľadať riešenia, ktoré prinesú predovšetkým osoh pre miestnych ľudí. Príklady ďalšej spolupráce: akákoľvek činnosť, či investičný zámer sa prerokuje spoločne (samospráva, poľnohospodári, lesníci, podnikatelia, Správa CHKO Poľana, úrady...) tak, aby skutočný prospech mali lokálni podnikatelia a zamestnanci. Pri výstavbe, výruboch drevín, sa budú uprednostňovať miestne firmy a reťazec (tvorba pridanej hodnoty) by mal byť vždy v regióne a nie mimo neho. Nové výzvy nás čakajú najmä v podpore malých podnikateľov, udržanie gazdovania na Podpolianskych lazoch, propagácie jedinečného územia Poľany doma a v zahraničí, ....
Pôvodná myšlienka BR ako tzv. laboratórií, v ktorých by sa mali demonštrovať nové, optimálne postupy pre manažment prírody a ľudských aktivít, je pekná. Realita ukáže, ako zodpovedne vieme k tejto myšlienke a najmä k jej naplneniu prispieť všetci spoločne. Jedine poctivá práca, úcta a rešpekt môže nám všetkým, ktorí v BR žijeme a pracujeme, pomôcť. Múdrosť - uvedomenie, jednoduchosť (bez zbytočných legislatívnych prekážok) a samozrejme financie môžu reálne prispieť k rozvoju územia Rezervy biosféry Poľany. Máme jedinečnú príležitosť ukázať i iným územiam cestu, ktorou sa môžu vybrať. Držte nám palce, pomôžte, podporte a dôverujte nám.
OZ Pronatur a Správa CHKO Poľana ďakujú všetkým, ktorí sa zapojili do hlasovania za 7 divov Poľany. V ďalších mesiacoch bude projekt „Príroda ľuďom – ľudia prírode“ pokračovať vytváraním funkčnej koordinačnej rady BR, vytvorením akčného plánu BR Poľana, prieskumom verejnej mienky o biosférických rezerváciách, vytvorením regionálnej identity a pridanej hodnoty. Tešíme sa na spoluprácu.
Ing. Vladimíra Fabriciusová, PhD., riaditeľka Správy CHKO BR Poľana
