Jeho meno je Mirko Trebuľa a jeho rodičia sú oporami, o ktoré sa chlapča môže vždy oprieť. A nie len on. Samotná iskierka ešte nie je plamienok, tobôž nie mohutný oheň. Na to, aby mohol krúžok reálne existovať, tak, ako k životu potrebuje dom strechu, strom korunu, hviezdy svoju oblohu, tak i naša idea potrebovala domovský prístav. Ten sme našli v materskom centre Mravček a v ňom pedagogičku, divadelnú ochotnícku, no najmä skvelú maminu Májku Fabrikovú, ktorá bola v tom čase štatutárkou a spoluzakladateľkou centra. Slovo dalo slovo a zanietenie sa mohlo premeniť na reálnu činorodú prácu. Stalo sa tak roku pána 2008, v mesiaci apríl. Je to akési symbolické, nakoľko po zime, v jarných mesiacoch, pozvoľna prichádza zrod nového života, tak i na strome, ktorý dostal meno Malíček, sa z nenápadných púčikov začali do nevídanej krásy rozvíjať kvety, ktoré neočarili vôňou, lež ich bolo vidieť i počuť naširoko-dáleko. Na počiatku, ako to býva, koruna nebola mohutná. Môžeme to povedať rozprávkovo: kde bolo, tam bolo, bolo osem detí, šesť odvážnych mamičiek a jediný muzikant, huslista Dominik Václav. Prešiel mesiac a v Hriňovej sa konal novovzniknutý festival Ferdo HH pod organizačným vedením p. Fabrikovej a my sme dostali príležitosť postaviť sa na dosky, ktoré znamenajú svet. Prvé vystúpenie bolo zhmotnením myšlienky účinkovania malých detí a ich mamičiek na javisku. Bolo prvé, no našťastie nie posledné. Myšlienka sa uchytila do takej miery, že prerástla múry MC i mesta Hriňová. Prvé festivalové kôročky sme urobili kde inde, ako u nás doma, na rozbiehajúcom sa medzinárodnom detskom festivale Deti pod Poľanou, ktorý je súčasťou petropav-lovského jarmoku. Ako to už býva zvykom, na jarmoku je ľudí mnoho a mnoho ich prišlo i na samotný galaprogram. A to bol moment, kedy sa o nás v plnej kráse dozvedel ľud hriňovský a rozvinula sa spolupráca s Milanom Obrtalom a súborom Hviezdička. Ešte v to leto sme vystúpili na dnes už prestížnom festivale Hontianska paráda, kde sa ku kmeňovej hriňovskej zostave pridali i naši kamaráti zo súboru Podpoľanec so svojimi ratoliestkami. A čuduj sa svete, k mamičkám sa pridali i oteckovia a so svojimi synmi pred muzikou rozkazovali ostošesť. Mediálnymi hviezdami sme sa stali po účinkovaní v relácii Kapura, kde nás predstavili v krátkom zostrihu. Ako čas plynul, pribúdali nielen detičky, ale i vystúpenia. Tlieskali nám na kokavskom Kolies-ku, slávnostiach pod Poľanou v Detve, na Kolovrátku v Heľpe a nespočetnekrát na domácich podujatiach. Detských muzík na Slovensku nie je na rozdávanie, a preto sme právom pyšní, že v Hriňovej sa príchodom pedagogičky Janky Barošovej do miestnej ZUŠ v posledom období s muzikantmi priam roztrhlo vrece. A z plodnej úrody sa ušlo i nám. A prečo Malíček? Nuž, sú to naj-menší a moje meno je Malíková. Ale doba prináša zmeny i v osobnom živote. Malíček ostáva, ale Malíkovci opúšťajú rázovitú podpoliansku scenériu a svoju životnú púť spájajú s mestom Zvolen. Milan Obrtal preberá štafetu, nakoľko počas piatich rokov našej existencie vytvoril množstvo programov, ktorých neodmysliteľnou súčasťou bol i Malíček so svojím umením-neumením. Proste sme sa hrali a tešili sa, že sme deti. Čas je neúprosný a byť malým úžasným umelcom sa nedá naveky. A tak i malý Mirko Trebuľa (chlapček z titulky - pozn. redakcie) už nie je trojročným chlapcom, ktorý sa túli k nohám svojej mamy, ale je veľkým malým umelcom, ktorý dokáže na javisku predviesť umenie, ktoré mu môže závidieť nejeden dospelák. Ale dušou je stále dieťaťom a svoje nadanie už rozvíja v DFS Hviezdička. A nie je sám. Má okolo seba množstvo rovesníkov, ktorí začínali v Malíčku, dnes sú vo Hviezdičke a nevedno, kam ich zaveje život. Nuž, o tom už rozhodli sudičky.
Autori: MILAN OBRTAL, PATRÍCIA MALÍKOVÁ Foto: ANTON TREBUĽA-KEČKÁR
Zdroj: časopis Folklór
