Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

História včelárenia v Hriňovej a okolí.

Typ: ostatné
História včelárenia v Hriňovej a okolí.

História včelárenia v Hriňovej a okolí.


Na prelome 19. a 20. storočia sa v Hriňovej a okolí včelárilo veľmi primitívnym spôsobom. V tom čase už bola na Slovensku osveta pokroku, boli vydané náučné knižky európskej úrovne od autorov Glosyusa a Fándlyho. Vyspelejší včelári poúčali svoje okolie o lepších postupoch, drobní včelári dosť opatrne i s obavami sa zbavovali starých zvykov, povier a čarov. Treba uviesť, že uhorská šľachta bola od daní oslobodená a tak všetku ťarchu daní znášal pospolitý ľud. Okrem toho cirkev mala nárok na „desiatok“ z obilia, oviec a včiel. Zemepán mal nárok na „desiatok“ z úrody a dorobených produktov. Dokumenty o týchto skutočnostiach nie sú, Spolok včelárov v Detve-Hriňovej založený ešte nebol. Hospodárilo sa na nerozoberateľnom diele a to v dlabákoch (obr. č. 1) a košoch (obr. č. 2) upletených zo slamy alebo vŕbového prútia omazaných hlinou. Med sa z nich poodrezával (súše) tvarovým nožom a vytlačil v rukách či nohami a scedil. Toto medobranie sa robilo v jeseni alebo na jar. Pred touto prácou sa včely najprv utratili (vydusili). Med sa odoberal iba včelstvám s bohatými zásobami, „chudobné“ včelstvá zostávali na ďalší chov. Vosk včelári nepotrebovali, predávali ho na ďalšie spracovanie.
Nositeľmi pokroku vo včelárení v našom okolí boli remeselníci, obchodníci a učitelia. Ako prví začali včeláriť na rozoberateľnom diele (úľoch) –obr. č. 3 - bratia Peťkovci – boli stolári. Ich „krajinské“ úle boli stojany prístupné od zadu, vošlo do nich 30 rámikov v troch radoch nad sebou, rámikovej miery 24 x 17,5 cm. Po ich vzore si začali svojpomocne vyrábať úle ďalší hriňovskí včelári (napr. Šulekovci v Krivci), ale väčšej rámikovej miery 38 x 24 cm.
Prvý medomet v 20-tych rokoch si zhotovili Peťkovci na remeňový pohon (obr. č. 4).
Prví organizovaní včelári tu boli od začiatkov 30-tych rokov ako členovia včelárskeho spolku vo Veľkej Slatine (dnes Zvolenská Slatina). Obchodník Juraj Gallo zasvätil celý svoj život rozvoju včelárstva pod Poľanou. V tom čase sa včelárilo len stabilne – nekočovalo sa. Príroda bola čistá a štedrá, medné výnosy na jedno včelstvo boli aj cez 30 kg kvalitného medovicového medu. Prišla prvá hospodárska kríza, dostavili sa starosti s odbytom medu, jeho cena klesla až na 4,-Kč za 1 kg.
V čase II. svetovej vojny sa objavil nový prvok vo včelárení: - podpora štátu. Včelárom sa prideľoval na zazimovanie včiel denaturovaný cukor a to 8 kg na včelstvo, v rokoch 1944-45 len 6 kg.
Po vojne organizovaní včelári prestúpili do Spolku zo Zvolene (v počte 6). Po založení Základnej organizácie Československého zväzu včelárov v Detve skoro všetci hriňovskí včelári vstúpili do tejto organizácii. Osveta mala zelenú, začalo sa hospodáriť moderne – vzorom išli učitelia Kráľ a Itzee, a obchodník Otto Gallo. Začali kočovať na agátovú znášku do okresu Lučenec.
Naša vlastná organizácia – Základná organizácia Československého zväzu včelárov v Hriňovej – bola založená 19. februára 1962, mala 26 členov z Hriňovej a okolia. Prvým predsedom bol polesný Karol Brašeň, tajomníkom polesný V. Tabernaus a hospodárom Juraj Gallo. Po roku 1965 bolo v našej organizácii 21 kočovných vozov, 46 členov a 620 včelstiev.
Po roku 1970 osveta bola organizovaná na pôde členských schôdzi a včelárskych nedieľ. Zvykom bolo každé dva roky zorganizovať zájazd, kde sa utužovali medzi včelármi priateľstvá a vymieňali skúsenosti. Rozširovali sa rady včelárov – počet členov narástol na 104 s 830 včelstvami. Znášky boli dobré, med mal odbyt – po 35,-Kčs (cukor bol za 7,30 Kčs), štátne dotácie boli 35,–Kčs na včelstvo. Nebezpečné choroby sa v Hriňovej nevyskytli. V 80-tych rokoch medné výnosy boli až 45 kg, u kočujúcich včelárov až 94 kg na jedno včelstvo.
Zmena spoločenského zriadenia v roku 1990 priniesla prudký pokles včelárstva. Členská základňa klesla na 64 členov s necelými 600 včelstvami. Veľký výrub lesov priniesol zhoršenie znášky, počet kočujúcich včelárov poklesol na 7 s ani nie 200 včelstvami. Na cene medu sa priživovali obchodné organizácie, pre včelára sa táto činnosť stala nerentabilnou.
V prvej polovici storočia včelári nemali problémy s medveďmi. Včely mali stabilné miesta pri domoch, kde boli psi. Prvá väčšia škoda bola spôsobená v roku 1967 (Mudr. Štefan Kontšek), ďalšie boli v rokoch 1995-2000 (M. Malček, Ing. M. Malček, J. Ľupták, Š. Berkeš, Š. Hriň, R. Ľalík, M. Stupár, M. Šulek, P. Vaculčiak).
Do hriňovských dolín kočovali cudzí včelári za malinou a medovicou – v r. 1970-90 z okresov Lučenec, Veľký Krtíš, Zvolen, Banská Bystrica, Rimavská Sobota a Liptovský Mikuláš).
V našej Základnej organizácii Slovenského zväzu včelárov boli organizovaní aj včelári zo susedných obcí: Detvianska Huta, Látky, Lom nad Rimavicou a Korytárky.


Vytvorené: 26. 1. 2016
Posledná aktualizácia: 11. 7. 2016 08:47
Autor: Správce Webu